Rampolyna, Partizánske

Autor(i): Kolektív autorov

Fotografie: Anna Horčinová, Katarína Janíčková

Rozmýšľanie o kvalitnom verejnom priestore sa vo väčšine slovenských samospráv objavuje raritne. Realizujú sa len nutné opravy a úpravy. No niektoré, najmä krajské mestá na čele s hlavným mestom Bratislava, sa kvalitné riešenia mestského priestoru už snažia presadzovať. Že je možné kvalitný verejný priestor realizovať aj v menších mestách, dokazuje napríklad Nový park v Leopoldove. Občianske združenie Woven každoročne organizuje letnú školu pre študentov architektúry a dizajnu, ktorej výsledok má reálny dopad na verejný priestor. [1:1] WORKSHOP je dvojtýždňový intenzívny workshop, pri ktorom študenti postavia objekt, ktorý v odbornom kreatívnom procese sami navrhnú. Workshop v sebe spája letnú školu pre študentov s obohacovaním verejného priestoru. Študenti sú vedení odborným tímom lektorov zo Slovenska a Dánska. Kočovný charakter projektu vytvára každý rok dialóg s verejným priestorom v inom meste. Výber miesta je naviazaný na miestnu komunitu, ktorá zabezpečuje lokálnu organizáciu. Posledný projekt bol organizovaný v Partizánskom. Pozvanie prišlo od občianskeho združenia Fabrika umenia, ktoré v mestskom Parku M. R. Štefánika organizuje pravidelné podujatia. Workshop vždy trvá 11 dní a je rozdelený do dvoch blokov. Prvá časť patrí navrhovaniu, druhá stavbe. Lektori vedú študentov k tomu, aby nad objektom premýšľali v kontextoch. Skúmajú vlastnosti materiálu, prostredie aj potreby užívateľov parku, v ktorom má objekt vzniknúť. Výsledkom kreatívneho procesu študentov je tento rok Rampolynå. Ide o objekt z červeného smreku dlhý 9 metrov, široký 2 metre a v najvyššom bode vysoký 1,6 metra. Vďaka kombinácii rôznych plôch a objemov pôsobí postmoderne. Je umiestnený tak, aby poskytoval pocit intímnosti vďaka blízkosti korún stromov, ale zároveň na seba nadväzuje voľný priestor, ktorý je možné využiť pre organizovanie podujatí. Rampolynå = polyfunkčná rampa. Svoje funkcie jasne definuje – intímna pre pomalé trávenie času sedením a rozhovormi, dynamická pre hru a aktívnejší pobyt a eventová pre organizovanie podujatí. Na druhej strane, Rampolynå neurčuje, ako sa na nej treba správať, ale pozýva do interpretačného procesu. Vždy sa k nej dá pristúpiť inak a zažiť ju nanovo. Sama sa tak stáva objektom, ktorý pozýva k uvažovaniu o tom, ako sa správať na objekte, ktorý je súčasťou verejného priestoru, teda de facto pozýva k uvažovaniu o tom, ako sa správať vo verejnom priestore ako takom.